Náučný chodník Okolo Vršatca

Chodník prechádza okolo celej prírodnej rezervácie Vršatské bradlá. Na smerovkách v teréne je označený aj ako Náučný chodník okolo Vršatca – koruny Bielych Karpát. Sú na ňom dve oddychové miesta, vo východisku stojan na bicykle. Zaujímavosťou sú pri oddychových miestach vysadené staré ovocné dreviny – jablone a hrušky – a pohľadnica a pečiatky áučného chodníka (k dispozícii v blízkom hoteli Vršatec).

Vršatské Podhradie

Neveľká obec severozápadne od Ilavy v severnej časti Bielych Karpát vo východnom svahu nad záverom doliny Podhradského potoka v nadmorskej výške okolo 650 m na úpätí brala so zrúcaninou hradu Vršatec. Prvá písomná zmienka je z roku 1439. Hradný vrch bol osídlený už v dobe bronzovej. Hrad Vršatec vznikol v 13. storočí ako prihraničná strážna vojenská pevnosť na ochranu cesty na Moravu. Patril kráľovi a neskôr rodu Vršatských. Na ruinu ho v roku 1708 premenili cisárski vojaci – vyhodili ho do povetria za účasť jeho majiteľov v povstaní proti Habsburgovcom.

Prírodná rezervácia Vršatské bradlá

Chránené územie severne nad obcou Vršatské Podhradie v oblasti hrebeňa a juhovýchodných svahov masívu Javorník-Babky (863 m n. m.) v Bielych Karpatoch vyhlásené v roku 1970 na ochranu pôsobivého vápencového masívu bradlového pásma so zachovalými skalnými i lesnými spoločenstvami teplomilných i horských druhov rastlín a živočíchov. Členité bralá majú bizarné formy, vápence obsahujú skameneliny amonitov a najmä drobných článkov ľalioviek. Rezervácia je súčasťou územia európskeho významu Vršatské bradlá (súčasť sústavy Natura 2000).

Prírodná rezervácia Vršatské hradné bralo

Chránené územie západne od Vršatského Podhradia v juhozápadnom ukončení hrebeňa Javorník-Babky v Bielych Karpatoch vyhlásené v roku 1986 na ochranu geologicky, paleontologicky a geomorfologicky významného bradla so zrúcaninami stredovekého kamenného hradu (viac v hesle vyššie) a výskytom chránených druhov fauny. Rezervácia je súčasťou územia európskeho významu Vršatské bradlá (súčasť sústavy Natura 2000).

Prírodná pamiatka Biely vrch

Chránené územie severozápadne od Vršatského Podhradia na severozápadných svahoch Bieleho vrchu (818 m n. m.), budovaného pieskovcami flyšového pásma, vyhlásené v roku 1990 na ochranu najrozsiahlejšieho čučoriedkového vresoviska s výskytom plavúňa obyčajného (Lycopodium clavatum) v Bielych Karpatoch.